ŠK SLOVAN BRATISLAVA oficiálna stránka

Zápas ŠK Slovan Bratislava – SK Slavia Praha z 28. októbra 1991 sa do histórie zapísal hneď z niekoľkých príčin. Pamätné nie sú len obrovské emócie na ihrisku i v hľadisku, päť gólov či skvelé predstavenie Petra Dubovského. Patričný náboj dodalo aj obdobie, do ktorého tento zápas historicky zapadol. Dianie v spoločnosti vtedy prirodzene vplývalo aj na šport a futbal. Viac v rozhovore priblížil historik Tomáš Černák, s ktorým Slovan dlhodobo spolupracuje, a ktorý je autorom viacerých publikácií z edície Belasé legendy a spoluautorom knihy ku klubovej storočnici.

Ako by ste z pohľadu historika charakterizovali spoločenskú situáciu, v akej sa v októbri 1991 hral zápas so Slaviou?

Ak mám charakterizovať vtedajšiu politickú situáciu, tak musím hneď na úvod spomenúť jeden veľavravný príklad. Práve v deň, kedy sa mal hrať na Tehelnom poli zápas so Slaviou, sa v Bratislave nachádzal aj prezident ČSFR Václav Havel. Chcel v hlavnom mesta Slovenska osláviť štátny sviatok, teda 28. október, výročie založenia ČSR. Na Námestí SNP však začali, do Havla i celého jeho sprievodu, hádzať zhromaždení ľudia vajíčka a vypískali ho. Na rovnakom mieste sa tak zopakovala situácia zo 14. marca 1991, kedy mala Havlova ochranka tiež veľké problémy dostať prezidenta do bezpečia. Jeseň roku 1991 bola v slovensko-českých vzťahoch veľmi napätá, neustále sa predstavitelia oboch strán dohadovali, ako má vyzerať spoločná federácia, či to má vôbec byť federácia, alebo nejaký iný model štátoprávneho usporiadania. A na ničom konkrétnom sa počas častých zdĺhavých rokovaní nevedeli dohodnúť. Slovenská strana mala úplne iné predstavy, ako tá česká a vzájomné spory gradovali. Neustále tiež narastali hlasy požadujúce samostatné Slovensko, a koncom roka 1991 ich bolo silno počuť.

Prejavila sa táto situácia aj na federálnej futbalovej lige?

Takáto situácia sa musí prejaviť aj v živote spoločnosti, a neobišla teda ani futbal. Zvlášť futbalové zápasy bývajú tým miestom, kde sa v zložitej spoločensko-politickej situácii prejavujú skutočné názory a cítenie ľudí. Pri futbalom zápase sa uvoľnia všetky emócie a často sa tam reflektuje aktuálne politické dianie. Keďže vtedajšia spoločnosť bola denno-denne konfrontovaná so slovensko-českými spormi, pri futbalových zápasoch medzi najlepšími českými a slovenskými klubmi sa všetky tieto faktory prejavovali veľmi jasne a zreteľne. Nehovoriac už o zápasoch proti DAC Dunajská Streda, kde sa zase odrážali, a dodnes odrážajú, slovensko-maďarské vzťahy.

Slovan sa v tomto období stal slovenským národným symbolom. Z toho, ako to vyzeralo počas roka 1991 v hľadisku Tehelného poľa, vyplýva, že fanúšikovia Slovana si želali samostatné Slovensko. Asi nenájdete fotografiu z tých rokov, na ktorej by ste videli na Tehelnom poli medzi fanúšikmi Slovana československú vlajku. Vidíte tam iba slovenskú trikolóru. Slovan bol teda akýmsi symbolom boja za samostatné Slovensko na športovom poli, a každý jeho zápas proti Sparte alebo Slavii sa bral skôr ako súboj Slovákov proti Čechom, než ako bežný súboj dvoch klubov. Do Slovana vkladali jeho fanúšikovia obrovské nádeje. Nádeje v tom zmysle, že po dlhých rokoch zlomí absolútnu dominantnú hegemóniu ,,nenávidenej“ pražskej Sparty a že Slovensko v podobe Slovana Bratislava znovu zasadne na ligový trón a odsunie Čechov na druhú koľaj. Slovan bol vtedy vlastne akási slovenská reprezentácia a fandili mu ľudia, až na pár výnimiek, po celom Slovensku.

Môžete priblížiť ako vyzerala federálna rivalita na začiatku deväťdesiatych rokov?

Ako som už povedal, federálna rivalita bola v rokoch 1991-1992 najintenzívnejšia. Treba však povedať, že na Slovensku bola prežívaná oveľa emotívnejšie, než v Čechách. Napríklad, pre českých, resp. pražských fanúšikov bolo stále najväčším zápasom derby Sparta – Slavia, a práve to prežívali najintenzívnejšie. Nie Sparta – Slovan alebo Slavia – Slovan. Na Slovensku to bolo presne naopak. Súboje so slovenskými mužstvami až tak veľmi nelákali, ale keď prišla na Tehelné pole Sparta, bolo z toho 43 000 divákov. Práve pre ten národnostný slovensko-český kontext a možnosť majstrovského titulu pre Slovan a Slovensko. Že konečne aj slovenský klub môže pokoriť tú, dlhé roky ,,presadzovanú, namyslenú a bohatú“, Spartu, ten symbol českej nadvlády, ktorý už raz musíme zdolať. Takto nejako to vnímali fanúšikovia Slovana.

Ako by ste charakterizovali rivalitu medzi Slovanom a Slaviou a ako sa prejavila na tomto zápase?

Čo sa týka samotného zápasu proti Slavii, zošívaní boli v rebríčku rivalov Slovana na tom skoro rovnako, ako Sparta. Zintenzívnilo sa to ešte tým, že do Slavie nalial veľké peniaze česko-americký podnikateľ Boris Korbel, ktorý nakúpil viacero vynikajúcich hráčov a netajil sa ambíciou rýchlo získať titul a presadiť sa v Európe. Hráči Slovana často spomínajú, že práve proti Slavii to boli na trávniku ešte tvrdšie a nemilosrdnejšie súboje, než proti Sparte. Dokumentuje to inak aj počet žltých a červených kariet.

So Slaviou má síce Slovan veľa spoločného, najmä pri začiatkoch v roku 1919, ale na to v roku 1991 málokto myslel. Vtedy išlo naozaj o nemilosrdný súboj o ligové body a možnosť získať čo najlepšiu východiskovú pozíciu pred jarnou časťou ligy. Obe mužstvá boli vynikajúce, absolútne nič si nedarovali. Slavia mala vo svojich radoch čerstvého víťaza Pohára európskych majstrov Dragišu Binića, Slovan zase mladý strelecký supertalent Petra Dubovského. Plus ďalší skvelí reprezentanti na oboch stranách. Asi jediným negatívom toho stretnutia bol výkon rozhodcu Vojtecha Christova, ktorému ten zápas absolútne nevyšiel. Bolo to nečakané, pretože išlo o nášho najskúsenejšieho rozhodcu. Čo som mal možnosť vidieť, tak česká tlač sa sústredila skôr na jeho zlý výkon, a slovenská zase na hetrik Petra Dubovského. Ale nebolo to zase pravidlom. Vo vtedajšej tlači môžete nájsť tak objektívne, ako aj zaujaté články k tomuto zápasu.

Čo bolo charakteristické pre vtedajší Slovan a vtedajšiu Slaviu?

Pre pražské mužstvo určite hráči ako Petrouš, Kuka, Bejbl, Suchopárek či Binić a majiteľ Boris Korbel so svojimi megalomanskými plánmi. Snaha vrátiť Slaviu po dlhých desaťročiach na majstrovský trón, preraziť vo futbalovej Európe, a stým spojené drahé nákupy hráčov. Slovan zase vnútorne silný kolektív, ktorý viac staval na dlhoročnej zohratosti, ako na hviezdnych menách. Mnohí z tých chlapcov v Slovane doslova vyrástli a boli zaň ochotní položiť aj život. Rovnako pre trénerov Galisa a Valoviča bol Slovan všetkým. Navyše, Jozef Valovič tých chlapcov poznal od žiackych rokov a viacerých z nich trénoval ešte ako malých žiačikov. Išlo teda o postupné, dlhodobé budovanie budúceho majstrovského mužstva z vlastných odchovancov. Preto treba spomenúť aj ďalších mládežníckych trénerov, ktorí tých chlapcov trénovali v žiackych či dorasteneckých kategóriách. Narýchlo spomeniem len Antona Valoviča, Rudolfa Nováka, Ivana Hrdličku, Jozefa Oberta, Ľudovíta Cvetlera, Ján Fábera. Petra Dubovského zase prvýkrát postavil v seniorskom A-mužstve Jozef Jankech. Potom prišiel Dušan Galis, ktorý vynikajúco nadviazal na všetku túto prácu, a navyše svojich chlapcov presvedčil, že môžu byť najlepší. Že môžu poraziť každého. Neraz ich doslova ,,vyhecoval“, aby podali životné výkony, a to najmä v ťažkom prostredí na ihriskách súperov, kde im nikto nič nedaroval.

Kúpou vstupenky na virtuálny zápas podporíte klub, aby prežil a zvládol náročnú situáciu, a taktiež priamo podporíte zdravotníkov, konkrétne ako príspevok na vytvorenie zázemia zdravotníkom v tzv. bielej zóne a na nákup potrebného materiálu pre Kliniku infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice v Bratislave.