Sezóna 2018/2019 odštartovala v znamení storočnice klubu. Prvou skúškou novotvoriaceho sa mužstva mal byť Česko–slovenský superpohár, no atraktívny duel ŠK Slovan Bratislava –  SK Slavia Praha sa na Pasienkoch nakoniec neuskutočnil, lebo ho metská časť Bratislava – Nové Mesto na odporúčanie polície zakázala. Príčinou boli, údajne, obavy z bezpečnosti, lebo na stretnutí sa očakávala početná účasť oboch fanúšikovských táborov a vylúčené neboli ich strety. So zrušením zápasu sa stotožnil aj SFZ, ale vedenie Slovana to s ľútosťou odmietlo: „Chceme zdôrazniť, že Česko-slovenský superpohár vnímame ako mimoriadne prestížne podujatie.“ Nesúhlas so zrušením vyjadril aj predseda FAČR –  Martin Malík: „Toto sa nemalo stať. Extrémne ma to mrzí aj preto, že sú v tom Futbalová asociácia Českej republiky (FAČR) aj obaja finalisti nevinne.“

Slovan sa so Slaviou napriek tomu dohodol odohrať v Prahe prípravný zápas, ktorý mal napokon aj oficiálny charakter, lebo sa hralo o Pohár Ferdinanda Daučíka. Oba kluby poňali toto „federálne derby“ veľmi prestížne. Pred zápasom naživo zazneli slovenská a česká hymna, ktorú zaspievala sólistka Národného divadla, Eva Charvátová. Čestný výkop patril Jánovi Andrejkovičovi, osobnosti, ktorá svoju kariéru spojila so Slovanom i Slaviou. Potom fanúšikovia Slavie vyvesili za bránou transparent s nadpisom: „Československý superpohár – slovenská ostuda“ a mohlo sa začať hrať. Mužstvá si od začiatku nič nedarovali. Po vyrovnanom bezgólovom polčase dostal Šporar Slovan do vedenia. V závere zápasu sa šťastie definitívne priklonilo na stranu belasých, keď brankár Šulla chytil van Burenovi jedenástku a zachránil tak víťazstvo Slovana 1:0.

V Európskej lige vyradili belasí najprv moldavský FC Milsami Orhei, potom aj maltský Balzan FC, a tak sa mohli tešiť na dvojzápas s rakúskym Rapidom Viedeň. Prvé stretnutie v Bratislave bolo veľmi vyrovnané, ale víťazstvo si chlapci za svoju bojovnosť nakoniec zaslúžili (2:1). Výborný výkon podal brankár Greif, ktorý chytil aj nespravodlivo nariadenú jedenástku. Šance do odvety tak boli vyrovnané. Mnohí slovanisti sa chystali vycestovať do Viedne, klub organizoval pre nich špeciálny vlak, s ktorým mali cestovať aj členovia usporiadateľskej služby a zástupcovia klubu. Tri dni pred výkopom bolo predaných už vyše 700 vstupeniek, keď rakúska polícia rozhodla o zrušení vlaku. Zo strany Rakúšanov to však nebolo všetko. Následná individuálna preprava fanúšikov bola sprevádzaná prísnymi kontrolami a reštrikciami, a to nielen na hraniciach, ale aj v samotnej Viedni. Asi polovica z nich sa na zápas ani nedostala. V napätej atmosfére sa vyskytli, žiaľ, individuálne výtržnosti, ktoré predstavitelia klubu ŠK Slovan odsúdili, ale prejavili zároveň ľútosť nad neštandardným postupom rakúskej strany. Čo sa týka samotného zápasu, rozhodujúcim momentom sa ukázala asi 69. minúta, keď Moha za stavu 0:1 zahodil obrovskú šancu na vyrovnanie. V závere sa už hralo „vabank“ a výsledok 0:4 nezodpovedal priebehu zápasu. Z postupu sa tak tešili Viedenčania, ale belasých mrzelo vyradenie, lebo Rapid bol „hrateľný“ súper.

Ligové derby s Trnavou (2:1) sprevádzal nepríjemný divácky incident, keď v závere prvého polčasu boli na Štadióne Antona Malatinského fyzicky napadnutí rodinní príslušníci realizačného tímu belasých. Domáci usporiadatelia rýchlo zasiahli, napadnutých rodinných príslušníkov premiestnili do VIP priestorov a funkcionári Spartaka sa za celý incident ospravedlnili. Slovan podal po zápase sťažnosť a prípad riešila Disciplinárna komisia.

Výborný zápas videli diváci v Nitre (2:1). Napiek 11 žltým a 3 červeným kartám to bolo dramatické stretnutie až do poslednej sekundy. Škoda, že na štadióne panovalo až priveľa emócii.  Jesennú časť zakončil Slovan zápasom so Žilinou (5:2). Bol to posledný zápas belasých na Pasienkoch. A rozdávali sa darčeky. Svätý Mikuláš rozdával v hľadisku deťom sladkosti a slovanisti zase na ihrisku góly. Kapitán mužstva Vasil Božikov a jeho spoluhráči predviedli vynikajúci výkon. Fanúšikov potešilo aj to, že veľká nádej slovenského futbalu, Dávid Strelec, strelil tiež jeden gól. Bola to dôstojná rozlúčka so štadiónom, na ktorom odohrali belasí 198 súťažných zápasov s bilanciou 132 víťazstiev, 41 remíz, 25 prehier a so skóre 389:176.

Národný umelec, Ján Cikker (1911 – 1989), veľký priaznivec Slovana, sa už pri päťdesiatom výročí jeho založenia prihovoril rodine belasých vizionárskymi slovami:

„Dlhé roky slovenská verejnosť videla a možno, že vidí aj dnes v Slovane nielen športového činiteľa, ale aj činiteľa vlasteneckého. Nádeje a túžby národa sa niekedy zvláštnymi cestami zhromaždili okolo „belasého ešká“ a kvitli úspechmi tohto slovenského športového klubu. Pre mňa Slovan nikdy nebol len jedenásť futbalistov, pre mňa bol aj kusom Slovenska. Tento môj postoj nemohol byť ovplyvnený len športovými úspechmi alebo neúspechmi. Bolo veľa radostí, veľa odriekania, veľa starostí, práce, diplomacie, sĺz aj úsmevov. No jedno je isté, že význam Slovana, a to nielen športový, v radoch jeho verných priaznivcov, nikdy neklesol a práve tak pretrval aj pocit spolupatričnosti. Príde ďalšia päťdesiatka a som presvedčený, že storočné jubileum tiež bude. Môžbyť meno bude iné, ľudia dozaista iní, aj futbal sa iný kopať bude, ale Slovan neprestane byť kusom histórie slovenského športu a histórie Slovenska vôbec.“

A naozaj prešla ďalšia päťdesiatka v histórii belasých. Tí sa po takmer desiatich rokoch opäť vrátili domov – na Tehelné pole.