Pochádzal z Dolného Kubína, hrával však aj vo Vrútkach i VŠ Bratislava. Samozrejme, na Tehelnom poli o ňom dobre vedeli. Patril medzi najvšestrannejších športovcov tých rokov. Okrem futbalu hral výborne hokej, lyžoval, behal šprinty, prekonával súperov v stolnom tenise. Všetko na vysokej až reprezentačnej úrovni. Kedy sa vlastne stihol učiť? Keď postúpil I. ČsŠK do ligy, bolo jasné, že by takého borca potreboval. Získal ho v jeseni 1936. Sám vravel, že podpísal prestup na doživotie. Málokto veril, ale skončilo sa to tak – bol nepredajný. Kúpili ho vraj za 4000 korún a za zápas belasých v Dolnom Kubíne, kde sa s ním chceli pochváliť. Onedlho debutoval proti Tepliciam v lige. Po piatich minútach dal gól a zrodilo sa víťazstvo 3:2. Najprv hrával ako krídlo, no čoskoro prešiel do stredu útoku a stal sa najlepším strelcom mužstva. Aj chýrny Ferencváros dostal vtedy v Bratislave 6:2 a Chodák dosiahol hetrik. Bol to skvelý útok: Schors, Jakube, Chodák, Luknár, Masarovič. Tréneri však často vymýšľajú, potrebujú hráča raz tam, raz tu. Aj Chodáka preložili do zálohy a neskôr až na kraj obrany. Všade sa im páčil a pre ich zámery hodil. Bol dvojičkou Vanáka, s ktorým zohral najviac zápasov aj v reprezentácii Slovenska, najčastejšie ako kapitán. Štartov za Slovensko bolo 11. V ankete o najpopulárnejšieho športovca vojnových rokov sa bil o prvenstvo (prostredníctvom čitateľov) s Dodom Reimannom. Obaja boli výborní futbalisti i hokejisti. Vo futbalovej lige odohral 193 zápasov a na konte ostalo 23 gólov. Ani raz nebol napomínaný alebo vylúčený. Jeho menom preto nazvali Cenu fair play, ktorú SFZ udeľuje v Dolnom Kubíne. Ivan prestal hrať v jeseni roku 1946, potom bol lekárom, mal vlastnú ordináciu a trénoval mladých i starších, kým mu to bolesti kĺbov neprerušili. Kým mohol, zaskakoval vždy, keď bolo treba. Vyšla o ňom aj kniha: Rytier v kopačkách, to ho charakterizovalo presne.